Porozprávala som sa so samotným nemenovaným lídrom a hlavným zakladateľom skupiny Otom Haverlom, ktorý mi prezradil, ako to v ich kapele chodí.
Predstav čitateľom svoju kapelu.
Naša kapela vznikla takmer pred desiatimi rokmi, kedy sa stretli ľudia, ktorí si rozumeli nielen po hudobnej stránke, ale hlavne po tej ľudskej. Sme ako jedna rodina a hudbu robíme pre umenie, ktoré máme radi. Hráme všetko od starej hudby z 13.storočia až po ľudový folklór rôznych krajín a snažíme sa šíriť menej tradičnú kultúru u nás. Máme aj vlastné skladby ako napríklad Ave Maria. Väčšinou má táto hudba duchovný charakter.
Čo vás priviedlo k nápadu založiť si kapelu?
Tento nápad sa zrodil v mojej hlave. Chcel som robiť hudbu, ale nie takú klasickú, tradičnú, ale niečo zaujímavejšie, niečo, čo by malo hlboký podtext a duchovnú silu. A tak som oslovil kolegov v robote a povedali sme si, že to skúsime. Nezačalo to tým, že „poďme si založiť kapelu“, ale „poďme si zahrať“. Po hudobnej stránke nebol problém, lebo všetci sme už s hudbou pracovali. Naše prvé vystúpenie bolo v kostole Sedembolestnej Panny Márie v Martine. Všetkým sa nám to páčilo, a preto sme sa rozhodli urobiť viac a začali sme pripravovať materiál, koncertovať. A postupom času vzniklo MISSIO.
Latinský názov MISSIO znamená poslanie. Aké posolstvo chcete odovzdať ľuďom, ktorí vás počúvajú?
Chceme ohlasovať a dávať hudbu ľuďom po tej duchovnej stránke.
Mali ste už svoje turné po Žilinskom kraji, dokonca ste už koncertovali aj v Trenčíne. Kde sa vám páčilo najviac? Kde ste sa stretli s najlepším publikom?
Všade je iné publikum, v každom meste vnímajú ľudia našu hudbu inak. Ale keby som mal povedať, tak asi také najvďačnejšie publikum je v Banskobystrickom kraji, v okrese Topoľčany, kde sme hrali na jednom hudobnom festivale.
Získali ste si teda aj fanúšikov, ako to vnímate?
Je to taký zvláštny a úžasný pocit, keď vznikne prepojenie medzi publikom a hudobníkmi. Keby nebolo publika, nebola by spätná väzba a sila publika je veľmi dôležitá.
Keby si mal zhodnotiť pôsobenie kapely?
My sme spokojní. U nás to bolo tak, že prvých 6 rokov sme veľa hrávali, ale necítili sme potrebu sa medializovať. Pretože aj samotný náš štýl nie je veľmi komerčný. Ale asi pred tromi rokmi sme sa rozhodli, že to posunieme niekam ďalej. Tento rok budeme mať 10.výročie a pri tejto príležitosti chceme urobiť veľký projekt – oficiálne vydať dvoj-CD, na ktorom budú naše najlepšie piesne.
Dozvedela som sa, že práve ty si dvorným skladateľom skupiny. Kde berieš inšpiráciu?
Jednoznačne z filmovej a scénickej hudby. Už v mladosti som sa pokúšal skladať a filmová hudba ma veľmi inšpirovala. Mojimi vzormi boli skladatelia ako James Horner (Titanic), Ennio Morricone (Vtedy na Západe), či John Williams (Schindlerov zoznam). No a samozrejme čerpám z prírody, milujem more a hory. Ale snažím sa skladať hlavne spontánne.
Nikdy si neuvažoval o tom, že by si v rámci hudby robil niečo iné, iný druh hudby a podobne?
Mal som rôzne ponuky. Napríklad od českej kapely Argema. Čo je rockovo-popový štýl. Ale najviac by ma lákala filmová hudba. Takú ponuku by som neodmietol.
Akú hudbu počúvaš v súkromí?
Ako som už spomínal, mám rád filmovú hudbu. Počúvam aj jazz. Ale v aute mám vždy zapnuté Jemné melódie. (smiech)
Kam smerujú ďalšie cesty kapely? Čo plánujete do budúcnosti?
Tento rok chystáme 3 veľké koncerty na Slovensku – v Bratislave, v Dóme sv. Martina, v Banskej Bystrici, v katedrálnom kostole a v Košiciach v Dóme sv. Alžbety. A potom vydanie už spomínaného dvoj-CD.
OBSADENIE: Otília Moravčíková – spev, Ľubomír Šamo - husle, Marián Lepieš – gitara, lutna, Jakub Beinstein – bicie nástroje, Pavol Zápotočný – akordeón, klávesové nástroje, Oto Haverla – klávesové nástroje, Stanislav Hýbela – hudobná a zvuková réžia
Komentáre