natalia

Vedci sú presvedčení, že hmota, energia, priestor a čas vznikli v zlomku sekundy pred 15 miliardami rokov, keď sa odohral obrovský výbuch nazývaný veľký tresk – BIG BANG, pri ktorom sa vytvorilo aj obrovské teplo. Nikto nevie povedať, čo vyvolalo veľký tresk, pretože ľudia nevedia nahliadnuť do minulosti pred tento okamih. Vedci si však myslia, že po tejto udalosti bol vesmír iba uzlíkom nahustených častíc s veľkosťou hrášku. Jeho teplota bola tisíc bilión biliónov stupňov Celzia. Všetka látka a energia vo vesmíre bola tesne pred veľkým treskom sústredená v jedinom bode. Od tohto momentu sa začal vesmír rozpínať a chladnúť. Najprv sa vytvoril vodík a hélium (dva najrozšírenejšie prvky vo vesmíre). Počas nasledujúcej miliardy rokov sa začali formovať prvé hviezdy a galaxie, ktoré sa v dôsledku príťažlivých síl zhlukovali. Nakoniec začali vznikať planéty.

Vesmír sa môže rozpínať do nekonečna, ale toto rozpínanie sa môže aj zastaviť, a vesmír sa začne zmršťovať. (Z knihy: Všeobecná encyklopédia pre mladých)

 

A práve tu vidíme spojitosť s filozofiou.

 

Immanuel Kant, filozof nemeckej klasickej filozofie (18.storočie), predložil svoju KOZMOGONICKÚ HYPOTÉZU, v ktorej uplatnil poznatky z Newtonovej fyziky a pokúsil sa vysvetliť vznik slnečnej sústavy a celú stavbu vesmíru.

Podľa Kanta základom je hmota a jej fyzikálne zákonitosti. – „Dajte mi hmotu a ukážem vám, ako z nej musí vzniknúť svet.“ – Hybnou silou hmoty má byť chaos, čo môžeme v prenesenom význame chápať ako veľký tresk, o ktorom hovoria vedci. Chaos spôsobí, že čiastočky hmoty sa začnú pohybovať a vychádzajúc z Newtonovej fyziky predpokladá, že ich pohyb určujú dve mechanické sily – príťažlivosť a odpudivosť. A práve tieto sily spôsobujú, že čiastočky hmoty sa zhlukujú do väčších celkov, alebo sa naopak rozpadajú, začínajú cirkulovať v priestore, vytvárajú planéty. Koncentrovaná hmota sa pohybom zahrieva a tak sa zrodia prvé slnká, okolo ktorých krúžia planéty, vytvárajú sa slnečné systémy, ktoré spolu začnú tvoriť väčšie celky a napokon vzniká niečo, čo môžeme nazvať vesmírom.

 

Všade v Kantovej teórii vidíme úzku spojitosť s vedeckým vysvetlením. Môžeme teda tvrdiť, že Kantovo filozofické učenie o vzniku vesmíru je aj vedecky potvrdené.

Ale čo náboženská stránka? Ako sa k tomu stavia náboženstvo?

 

Aj v samotnej Biblii sa píše o tom, že Boh stvoril vesmír, zem, človeka...

Keď ideme na začiatok teórie vzniku vesmíru, dozvedáme sa, že prvou príčinou je veľký tresk. Ale ani vedci nevedia povedať, čo tento veľký tresk vyvolalo, ako vznikol. Ani Kant nevysvetľuje, ako vznikla hmota, ktorá je prapočiatok všetkého.

Mnohí filozofi hovoria o 1.HYBATEĽOVI, ktorého stotožňujú s Bohom.

Aristoteles spomína prvého hýbateľa, ktorý je počiatkom všetkého pohybu, aj keď on sám je nehybný, večný a oddelený od jednotlivých vecí. Hoci Aristoteles hovorí o prvom hýbateľovi ako o bohu, nemožno ho stotožňovať s kresťanským chápaním stvorenia, pretože prvý hýbateľ svet nestvoril (ten je podľa Aristotela večný). Je to skôr najvyšší princíp jednoty a rozumnosti sveta a prameň všetkých pohybov. (Z knihy: Dejiny filozofie)

Naopak, Tomáš Akvinský 1. hýbateľa už priamo označuje ako Boha, ktorý je prapočiatok a príčina pohybu, dokazuje to pomocou spätnej argumentácie (účinok » príčina).

Ďalší stredoveký filozof Aurélius Augustinus chápe Boha ako stvoriteľa, ktorý stvoril svet z ničoho.

Podobný postoj má aj Xenofanes, ktorý uznáva len jednu podstatu vesmíru a tou je boh, ktorého spája s prírodou (PANTEIZMUS).

 

 

Keby sme si položili ďalšiu otázku – Ako vznikol človek? – máme pred sebou 2 teórie – jednu vedeckú a jednu náboženskú.

 

Vedecká teória poukazuje na Darwinovu evolučnú teóriu, ktorá vo veľmi zjednodušenej podstate hovorí o tom, že človek pochádza z opice, resp. človek a opica majú spoločného predka.

V 19.storočí, kedy túto teóriu Darwin uverejnil, Cirkev zaujala odmietavý postoj.

Náboženská teória hovorí totiž o tom, že človeka stvoril Boh.

 

Kde je teda pravda?

 

Ak použijeme Akvinského spätnú argumentáciu a aplikujeme ju na vedeckú teóriu, dostaneme zaujímavý výsledok.

Darwinova evolučná teória hovorí, že vývoj, teda evolúcia, je proces postupných zmien organizmu po mnoho generácii, ktorého výsledkom je vznik druhu, značne odlišného od svojich prapredkov.

Znamená to, že na začiatku boli prvé jednoduché organizmy, ktoré sa objavili na Zemi pravdepodobne pred viac ako 3 miliardami rokov.

Ale ako vznikli tieto organizmy? Predchádzali im možno ďalšie biologické a chemické procesy. A keď pôjdeme stále ďalej a ďalej, dostaneme sa až ku vzniku vesmíru a opäť si môžme položiť otázku, ktorú sme si kládli na začiatku. Ako vznikol vesmír? Podľa filozofie a vedy súborom procesov, ktorým predchádzal vznik chaosu alebo veľkého tresku.

A ako vznikol chaos alebo veľký tresk?

A tu sa dostávame na začiatok problému.

Vedecky ho nemôžme vysvetliť, a preto, ako hovorí aj Kant vo svojej filozofii, ostáva priestor na antimónie (protirečenia), priestor na špekulácie. Keďže špekulatívnosť nevedie k poznaniu, pretože poznanie siaha len tam, kde má rozum zmyslovú skúsenosť, ktorú môže spracovať, ďalej ostáva priestor len pre vieru.

 

Viera a rozum sú 2 poznania, ktoré sa navzájom nevylučujú, existujú spolu a vzájomne sa dopĺňajú. Len keď spojíme rozum s vierou, môžeme pochopiť veci, ktoré iba s racionálnym uvažovaním sú nepochopiteľné.

Podobné chápanie môžeme nájsť aj vo filozofickom prúde 20.storočia – novotomizme, ktorý vychádza z učenia Tomáša Akvinského a zdôrazňuje prirodzenú harmóniu medzi zjavenými pravdami a rozumovými pravdami.

 

Výsledkom je, že vedecká teória splýva s náboženskou a spolu vytvára celok, ktorý dáva odpoveď na vznik človeka, vznik Zeme, vznik vesmíru.

 

Znamená to teda, že pohľad vedy, filozofie a náboženstva má spoločnú podstatu a všetky tri majú význam v skúmaní tohto sveta.

Každá nám dáva odpovede na určité otázky a len keď pochopíme všetky tri a budeme ich všetky akceptovať, môžeme spoznať odpovede na otázky, ktoré sú nám predkladané.

 

Svet je poznateľný len sčasti a len vtedy, keď budeme brať do úvahy všetky možnosti.

Lebo ako filozofia súvisí s vedou a náboženstvom, tak náboženstvo súvisí s vedou a filozofiou a veda s filozofiou a náboženstvom.