natalia

Sedím tu sama. Tak predsa sa to stalo. Tak ako vždy. Skrátka sú divní, nevedia čo chcú. A to ich správanie, dosť čudní. A že silné pohlavie, ha-ha, zem by sa na ich pleciach zrútila. Keby ma teraz počuli, povedali by, že som feministka. Možno. Ale ako môžem tvrdiť opak, ako ich môžem uznávať. Jednoducho sa to nedá.

Kam zmizli všetci tí "úžasní chlapci"?

Časť z nich sa ukryla do amerických filmov a časť z nich zmizla, alebo jednoducho vymrela. Ostal tu len odpad, ktorý sa delí do určitých skupín.

Prvá sú násilníci, sadisti, zabijaci. Nemajú srdce, sú obyčajné stroje naprogramované na zlo.

Ďalšiu skupinu tvoria intelektuáli s IQ nad 150. Pre nich ženy prestali existovať, keď objavili čísla, fyzikálne zákonitosti, chemické prvky. Alebo majú jednoducho radšej knihy a najlepšie sa cítia v starých archívoch, či vo svojich pracovniach.

Potom sú tu tie divné typy, ktoré sa až veľmi často zdržiavajú v našej prítomnosti, pozorujú nás z kútov a zrejme nemajú v hlave všetko usporiadané.

Najpočetnejšou skupinou sú egoisti. Majú sa tak veľmi radi, že jednoducho už nie sú schopní iného citu. Áno, sú to presne tí, ktorí sa bijú do hrude so slovami: "Ja som muž, kto je viac."

No a nakoniec je tu skupina, ktorá sa v poslednom čase veľmi rýchlo rozrastá a je, takpovediac, z trochu "teplejšieho" kraja.

Tak čo si vybrať, buď budeme nástroj na mlátenie, alebo si "vyčíslime" svoju hodnotu, alebo budeme žiť s bláznom. A ešte máme poslednú možnosť, dáme sa preoperovať na chlapa. Tomu sa hovorí, skvelá perspektíva do budúcnosti.

A tak tu sedím sama, len ja a môj teplý čaj. To aby som si zvykla na "prihriatie". Rozmýšľam nad sebou, rozmýšľam nad nimi, rozmýšľam nad ľudstvom.

Ale viem, že existuje, ten "úžasný" chlapec. Niekde musí byť. Každý má svoju spriaznenú dušu, ktorá sa narodila len pre neho. Možno ho nikdy nestretnem, ale aspoň zomriem s pocitom, že ten "dokonalý" žil pre mňa a ja som žila pre neho.