natalia

Keď sa človek narodí, už od útleho detstva začne vnímať okolie, začne "nabaľovať" slová, pojmy, zážitky a ako pomaly dospieva, mení sa na človeka plne si uvedomujúceho svoju osobnosť, svoje vlastné ja, svoje zmýšľanie.

Časom sa človek stáva rozumnou, mysliacou bytosťou. Časom získava nové vedomosti, nové vlastnosti, ktoré neskôr aplikuje do svojho života. A keď si už myslí, že sa naučil všetko, že ho už nič nemôže prekvapiť, vždy príde nová skúsenosť, ktorá nabúra jeho usporiadaný systém a človek, možno s trpkosťou zisťuje, aký je malý, nedokonalý, ako sa jeho cieľ vzďaľuje a on má pred sebou ešte dlhšiu cestu, ktorú treba prekonať. Tento cyklus sa nestále opakuje, nikdy nemožno dosiahnuť cieľ na tomto svete, lebo už len tým, že žijeme, musíme sa posúvať dopredu, musíme zažiť niečo nové, nemôžme ostať stáť...

Keď si uvedomujeme, že niečo vieme, nachádzame nové veci, ktoré nás utvrdzujú v tom, že v porovnaní s nimi, vlastne nevieme nič. Je to akýsi prirodzený prejav nášho myslenia....keď človek myslí, existuje....keď niečo vie, hľadá veci, o ktorých nevie...hľadá cestu k dokonalosti....lebo dokonalosť vie všetko, ale človek vie, že nevie nič....